3. kapitola - Suvenír

24. prosince 2008 v 22:57 | Andy...xD |  Podlehneš strachu a nebo lásce?
Takže i když jsem tuhle kapitolku zveřejnil já napsala jí Andy...xD Takže napište, jak se vám líbila....xD



Pomaly sa všetko stávalo dennou rutinou. Cez zamračené pracovné dni sme ráno odchádzali do školy. Ja, Lizz, Thomas, Jasper, Alice a Reneesme na strednú školu vo Forks a Edward, Bella, Emmett a Rosalie na vysokú v Seatlli. Naozaj sme boli zvláštna rodina. Každý sa veľmi čudoval, že dvaja dospelí si adoptujú až 8 detí. Niekto obdivoval ich dobrosrdečnosť a ostatní ich považovali za bláznov. Nikto si však nedovolil ozvať sa a to bolo výhodné. Aby ste chápali - ja a Lizzie máme byť netere pani Cullenovej, ktoré poslala naša mama k nim, pretože ju prijali ako letušku - doteraz robila len v cestovnej kancelárii, a nemôže sa o nás starať...

Na začiatku bola celá situácia neistá. My traja nováčikovia sme nevedeli čo máme robiť. Cítili sme sa trápne. Nechceli sme narušiť ich kolobeh dňa. Prečo traja? Lebo Alice ako správna jasnovidka vedela všetko a cítila sa úplne uvoľnene. Všimla som si, že sa rýchlo dostala každému pod kožu - obľúbili si ju.

Momentálne sedím v obývačke a zrak mám upretý von oknom a pozorujem dážď. Medzi tým však aj sledujem moju novú rodinu. V niektorých chvíľach, ako aj v tejto, som sa cítila dosť nesvoja. Všetci mali niekoho, koho milovali. Carlisle Esme, Edward Bellu, Jasper Alice, Emmett Rosalie a Reneesme Jakoba. Pozrela som sa na Lizzie a ona sa v momente otočila smerom ku mne. Kývla hlavou. Nepotrebovali sme žiadnu schopnosť - takmer vždy sme vedeli na čo tá druhá myslí. "Ospravedlňte nás," šepla som a spolu s Lizz sme vybehli von.

"Ach, tu je to lepšie," zamrmlala Lizz a sadla si pod veľký strom. "No hej," kyslo som sa zaškerila. Hm, ale Thomas je tiež sám a zostal tam - prekvapene som zažmurkala. Prečo zas ne neho myslím? Bola som za to sama na seba naštvaná. Ak sa pýtate ako sa to dá, neviem vám odpovedať.
"Elizabeth?" skúmavo sa na mňa sestra zahľadela.
"Čo je?"
"Zas si myšlienkami niekde inde," zamračila sa.
"Prepáč... Ja..." zakoktala som sa.
"Problémom je on, však?" Na tvári sa mi zračilo prekvapenie. "Netvár sa tak. Väčšina si už všimla tvoje "nenápadné" pohľady," uškrnula sa. Dopekla! To je až tak vidieť, že na neho myslím?
V jej očiach som čítala jedinú otázku. Ale na tú som zatiaľ nevedela odpovedať. "Neviem," šepla som do vetra a oprela si hlavu o kmeň stromu.

Keď sme sa vracali domov, nahodila som moju zvyčajnú v škole používanú, chladnú masku. Som dosť neprístupný upír. Nepustím si len tak hocikoho k srdcu. Akoby som sa bála... Ale čoho? To sama neviem. Sama o sebe si myslím, že mám dosť komplikovanú povahu. Niekedy sa nevyznám sama v sebe. Ale aj keď som bola taká ľadová kráľovná - ako ma už spolužiaci stihli za pár dní nazvať, keďže som neprejavovala o nich záujem, bola som ochotná každému pomôcť, z čoho však nakoniec boli menšie problémy a tak mi to moja rodinka zakázala.
Neznášala som aj, keď sa niekto navážal do tých, ktorých mám rada, ale v škole som sa snažila ovládať. Zvládala som to. Nemohla som nás predsa prezradiť.
Všimla som si Lizzien nesúhlasný pohľad. Vedela, že pod tou chladnou neprístupnou maskou sa skrýva ozajstné citlivé a ľahko zraniteľné ja. Čo už, pobyt v armáde novorodených nebol na ružiach ustlaný a túto chladnosť som si z tadiaľ odniesla asi ako suvenír. Vošli sme do domu a ja som hneď vbehla do mojej izby. Hodila som sa do postele a tvár som zaborila do vankúša. "Už sme tu," povedala Lizzie a ja som si presne vedela predstaviť ako šťastne sa usmieva. "Prečo sa väčšinou tvári tak vážne a chladne?" začula som Thomasa. Potom bolo ticho.
Po niekoľkých minútach som počula, ako niekto pomaly a neisto ide hore schodmi a k dverám mojej izby. Posadila som sa. Otvorili sa dvere a zahľadeli sa na mňa zlatisté oči. "Kto si?" otázka zostala visieť vo vzduchu...
 


Komentáře

1 Andie Andie | Web | 24. prosince 2008 v 22:59 | Reagovat

Mně? :D Nebarz :D Samozrejme :D na to ste už všetci zvyknutý :D niš moje sa mi nepáči XD taže asi taq :D Ale nie :D myslím, že až taqé zlé to zas nie je :D dúfam xD

2 Lizzie-adminka =o) Lizzie-adminka =o) | Web | 24. prosince 2008 v 23:05 | Reagovat

Andy ty mě neštvi... ti říkám , že jee super a vůbec to nejni zlý...xD

3 Lenušik Lenušik | E-mail | Web | 25. prosince 2008 v 11:30 | Reagovat

Ďakujem. Aj ty.

4 Janča - SBéčko :-* Janča - SBéčko :-* | Web | 25. prosince 2008 v 12:18 | Reagovat

Andy je taky dobrá spisovatelka a ani mně nevadí že je to ve slovenštině nebo v čem :-) a napiš něco prosím do nové Drbárny, založila jsem ji!

5 Katk@ Katk@ | Web | 25. prosince 2008 v 12:52 | Reagovat

Já bych si to ráda přečetla, ale už jsem psala, že jsem Stmívání nečetla (a od mamky jsem ho k Vánocům nedostala- s tím jsem počítala- ale v neděli pojedu k tatkovi a od toho ho snad dostanu), takže bych stejně pořádně nevěděla o co jde a mohla bych se taky připravit o nějaké překvapení, která mě v knížce čekají. Ale Prokletí se mi líbí.

6 Katk@ Katk@ | Web | 25. prosince 2008 v 13:10 | Reagovat

A chystám horor, možná ho dám na blog ještě jsem se nerozhodla, víc si  otom můžeš přečíst na blogu.

7 L€ni[SK]4_TvOjE i Love ♥ YOU ♥SB♥-čko..nikdy Ta nechcem Stratiť...........I Lo♥e you L€ni[SK]4_TvOjE i Love ♥ YOU ♥SB♥-čko..nikdy Ta nechcem Stratiť...........I Lo♥e you | Web | 25. prosince 2008 v 14:39 | Reagovat

awojky prihlas sA ETE RAZ DO sonB

8 Šárka Šárka | Web | 25. prosince 2008 v 23:14 | Reagovat

je pekna hlasni pro mne v SONB!diky je to na me strance

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama