11. kapitola - Alea iacta est (kocky sú hodené)

26. března 2009 v 0:00 | Andy |  Podlehneš strachu a nebo lásce?

XI. kapitola - Alea iacta est (kocky sú hodené)

autor: Andy)

Niečo sa mi nezdalo. Nejako som nedokázal veriť tomu, že Lizzie hľadala niečo o vlkolakoch. Cítil som, že to nebol jej nápad. Elizabeth vyzerala divne. Ruky sa jej triasli a keď som nahnevane dvihol tón hlasu jej pohľad chvíľu vyžaroval strach a potom sa dívala tak prosebne. Tak ospravedlňujúco... Možno mi to aj chcela vysvetliť, no nedal som jej na to možnosť. Vzápätí sa objavila Lizzie a všetko povedala na seba. V tvári jej sestry sa mihol šok, no hneď potom ho vystriedala tá chladná maska bez pocitov, ktorú zvykla používať. Jasper mi v myšlienkach vysvetlil a potom aj celej rodine, že budeme musieť byť trpezliví. On sám mal problém začleniť sa do našej rodiny, no dôveroval Alice a tá verila nám. Takže problém nebol. Lizzie nám spočiatku tiež veľmi nedôverovala, ale už si zvykla. Elizabeth bola ešte stále v strehu.
Možno som Lizzie neveril hlavne kvôli sebe. Z Elizabeth som mal vážne divný pocit. Niečo ako déjà vu. Tvrdila, že si nič nepamätá, ale človek nikdy nevie. Teda, v tomto prípade upír. Očami som prešiel záznam z môjho ľudského života. Čo ju mohlo tak šokovať? Nechápal som. Skúsim sa spýtať Jaspera. Predsa len on mi to možno povie, teda ak to vie. Vedel som, že Lizzie by Elizabeth nezradila. Alebo by som sa mohol spýtať rovno jej. Uvidíme...

***

"Jasper?" nakoniec som sa predsa len rozhodol pre neho. Pochyboval som totiž, že by Lizzie alebo Eliz niečo povedala. "Stalo sa niečo?" spýtal sa zvedavo. Vysvetlil som mu, čo sa stalo behom toho, čo sme boli v škole... Bol naozaj šokovaný. Myšlienky mu lietali jedna cez druhú. Nesedelo mu to správanie ani na jednu. Mohol som si to prečítať v jeho myšlienkach. Bol zmätený a nevedel si to vysvetliť. Spomenul si aj na Elizabethino spovedanie Esme a jej zamyslený pohľad. Takže predsa...
Lenže to nedávalo zmysel. Aj keby sa pýtala.. Možno bola len zvedavá, čo ona býva, ako som si všimol. Prečo by ju však mali zaujímať naše fotky z ľudských životov? Prečo ju tak vydesil alebo šokoval ten hlúpy dokument? Celkovo na ňom nič nebolo. Len pár údajov o tom, kým som bol...
Zrazu na mňa doľahli ohlušujúce myšlienky obklopené potláčaným strachom.

Čistina pokrytá zelenou trávou. Na jej krajoch oproti sebe stoja dve skupiny nádherných bytostí. Ich pokožka žiari sťa posypaná diamantmi. Za skupinkou upírov so zlatohnedými očami sa črtal kamenný zráz. Z ostatných svetových strán ich obklopoval les. Oproti nim bolo vidieť početnú skupinu upírov v čiernych plášťoch so strieborným lemom. Červené oči im svietili a snehovobiele tesáky sa zaleskli pod prívalom slnečného svetla. Sťa krvavé slnko pomaly zapadalo za obzor. Vegetariáni boli obkľúčení. Vo vzduchu sa vznášalo napätie. Čistinou sa ozývalo hnevlivé vrčanie. Všetko naznačovalo jediné. Boj.

"Sakra," vydýchol som a v sekunde som stál pri Alice, ktorá sa tvárila dosť vystrašene. Emmett, ktorý si to všimol, zašepkal, "Cullenovci nástup," a uškrnul sa. Aj napriek tomu, že šepkal, každý ho počul. Celá rodina sa zbehla v obývačke a netrpezlivo prechádzala očami zo mňa na Alice, ako pri tenisovom zápase. V myšlienkach na mňa ale nezabudli chrliť otázky. Povedz im to ty, ja budem ešte skúšať niečo zistiť - pomyslela si Alice a sadla do kresla so zatvorenými očami a čelom zvrašteným od sústredenia. Ja som podišiel k Belle a chytil ju okolo pása. Chvíľu som ich ešte napínal, keďže som sa medzi tým zamyslel. "Alice videla..... Videla, že bude boj. My a nejaká iná skupina upírov. Mali karmínové oči a bolo to na čistine tu neďaleko," zhrnul som to. Jasper s Lizzie a Eliz si vymenili zamyslené pohľady. Jasperove myšlienky mi zrazu zmizli. Eliza si asi neuvedomila, že na neho nechala pôsobiť svoju schopnosť. Alebo to urobila naschvál? Na tom však teraz nezáleží.
Alice sa strhla. Pozornosť členov rodiny sa znova upriamila na ňu. Z tváre jej sršala zmätenosť, " Majú čierne plášte so strieborným lemom," pokrútila hlavou. Rozmýšľala, prečo nič iné nevidela. Periférnym zrakom som si všimol ako Lizzie, Jasper a Elizabeth zmeraveli.
"Ehm, myslím, že vieme kto to je," prehovoril po chvíli Jasper. "Mali by to byť oni..." pozrela na Jaspera Lizzie. "Kto?" Carlisle žiadal okamžitú odpoveď. "Maria.... A jej armáda novorodených," šepla Eliz. Tentoraz zamrzli všetci. Nik sa nedokázal pohnúť a ich myšlienky boli také rýchle a šokované, že som ich nestíhal zaznamenávať, nie to ešte pochopiť.

***

"Budeme sa musieť zdokonaliť v boji," prehovoril Emmett a aj keď sa snažil zakryť nadšenie, nepodarilo sa mu to. "Také jednoduché to nebude, ver mi Emmett," schladil ho Jasper. "Posaďte sa, vysvetlíme vám pár pravidiel. Eliza začni, budeme ťa poprípade dopĺňať," obrátil sa na mňa. Bola som prekvapená. Myslela som, že bude hovoriť on a nie ja. "Takže... Poviem vám najprv niečo o novorodených. Možno si pamätáte na svoje správanie po premene. Novorodení sú necivilizovaní, nevedia sa chovať. Nemajú zábran. Robia si čo chcú a vyvolávajú bitky aj medzi sebou, takže môžeme predpokladať, že ich je tak... 25 až 30," spýtavo som sa pozrela na Alice, ktorá prikývla. Asi som sa trafila. "Každý deň sa však tento počet môže zmeniť. Samozrejme smerom dole. Neovládajú ešte svoje sily takže je to jednoduchšie ako keby ste mali bojovať so storočným upírom. No nie je to ešte výhra," prísne som sa pozrela na Emmetta, ktorý sa rozžiaril ako vianočný stromček, "Mariina výchova... jej drezúra a všetko..." odmlčala som sa a privrela oči nad spomienkami z armády, ktoré mi momentálne hučali v hlave. Nadýchla som sa, "Proste dúfajte, že ich ešte nestihla veľa naučiť... Potom ďalšia vec. Nikdy nezaútočte na toho novorodeného, ktorý vyzerá slabo. Je to pasca. Práve to čakajú, že zaútočíte na slabý bod. Nenechajte sa zmiasť. A ešte niečo... Teraz dám čisto náhodne, takže sa nenaštvi alebo niečo také," pozrela som na Edwarda, " Ak Bella čo ja viem, zjojkne alebo niečo také," ignorovala som Bellin zamračený pohľad, "Nesmieš sa hneď ku nej vrhnúť. Všimnú si, že ona je tvoj slabý článok. Takže sa budú snažiť zabiť práve ju a teba tiež a, nedaj bože, budeš sa musieť pozerať ako... Ako ju zabijú," hovoriť o niekoho smrti bolo naozaj ťažké. Nikdy som si neuvedomila ako mi všetci prirástli k srdcu. Utrápene som prešla pohľadom po všetkých upíroch v miestnosti. Maria bola krutá, veľmi krutá... Sadistka.
Rosalie na mňa začala vrčať, "Nie sme takí slabí ako si myslíš, upírka. Ubránime sa," škvarila ma pohľadom a neprestávala vrčať. Každý prikývol. "Tak prepáčte, že vás chcem varovať," povedala som a dúfala, že mi nepreskočí hlas. Moje dúfanie však nepomohlo. Môj hlas ma zradil. Prekvapene sa na mňa pozreli. Ha, konečne im došlo, že nemám srdce z kameňa. Začala som nervózne pochodovať sem a tam. "Eliz," prosebne na mňa prehovoril Jasper. "Prepáč," zamrmlala som, odstránila svoje zábrany aby ma mohol upokojiť a sadla si do kresla. Skryla som si tvár do dlaní. Zrazu ma zaliala vlna pokoja. Jasperovi som bola nesmierne vďačná. "Takto to nepôjde," prehovorila Lizzie a ja som sa na ňu pozrela so súhlasom v očiach. "Pokiaľ sa bude dať, budeme bojovať len my traja," pomaly prehovoril Jasper. Lizzie prikývla a ja tiež. Striasla som sa. Už len toto mi naháňalo hrôzu. "Nesúhlasím," povedala naraz mužská časť Cullenovic rodiny okrem Carlisla. Vyzeral, že je poriadne zahrabaný v myšlienkach. Zastonala som a vzápätí nasadila kamennú masku. Postavila som sa k bratovi a sestre. Zamračene sme hľadeli na Emmetta, Edwarda a Thomasa. "Nedovolím, aby sa niekomu z vás niečo stalo. Budete bojovať len v najnutnejšom prípade," povedal Jasper neoblomným hlasom a autoritou. Dúfala som, že to na nich zaberie. Reagovali na to vrčaním. Snáď sa nestrhne bitka...
 


Komentáře

1 Wikolka tvé SB Wikolka tvé SB | Web | 27. března 2009 v 13:21 | Reagovat

Obíhám sbénka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama