9. kapitola - Chrobák v hlave

21. března 2009 v 0:00 | Lizzie |  Podlehneš strachu a nebo lásce?
Tuhle kapču psala Andy a já jediný co k tomu dodám je pěkné počtení a prosíme komenty...x)


Lizzie znehybnela a zadržala dych. Stávalo sa nám to často, ale neúmyselne. Lenže na jej vyľakanom výraze som spoznala, že sa niečo deje. Jasper si premeral dav žiakov až pohľad zastavil na jednom konkrétnom. Odtrhla som zrak z Lizzinej vyľakanej tváre a pozrela na dotyčného. Bol to blondiak s modrými očami a detskou tvárou. Bolo jasné, že sa páči viacerým dievčatám. A hlavne jednej. Snažila som sa započuť jeho meno. Čakala som, či ho niekto neosloví. Po chvíli som sa naozaj dočkala. "Ahoj, Mike!" vrhlo sa k nemu nízke dievča s kučeravými vlasmi a takmer ho zadusila objatím.
"Alice?" takmer nečujne som povedala. Lizzie na ňu prosebne pozrela. "Ospravedlním vás, poviem, že… No to ešte neviem, uvidím," usmiala sa a zakývala nám, alebo skôr Jasperovi. Zvláštne, aj v takejto chvíli dokáže mať výbornú náladu. Sestra sa pomaly uvoľnila, vedela som, že je to Jasperova práca. Aj ja som zľahka cítila tú vlnu pokoja, ktorou Lizzie zavalil. Potiahla som ju za ruku smerom k autu a čakala, kým nastúpi. Zrazu sa však začala brániť. Videla som, ako sa jej v jej očiach mihol tieň lovca. V sekunde som sedela za volantom a Jasper vedľa nej. Držal ju, pokiaľ si nebol stopercentne istý, že sa nepokúsi ujsť. V jej tvári bol momentálne výrazný šok. Snažila som sa prísť na to, ako jej pomôcť. No nič ma nenapadalo. Blbá, blbá, blbá... Tak som radšej bola ticho a po pár minútach zaparkovala pred našim domom.
Esme vyšla pred dom a prekvapene sa na nás pozerala. Keď sme vbehli do domu v skratke som jej vysvetlila čo sa stalo. Chápala ju. Vraj sa to stalo aj keď sem prvý krát prišli - Edwardovi. Musel ujsť k ich priateľom na Aljašku. Kvôli vôni Bellinej krvi. Ale dokázal to a teraz sú spolu. Už ako upír a upírka. Vzápätí nás uistila, že ju premenil až oveľa, oveľa neskôr. Keď to dokázal Edward, dokáže to aj Lizz, ubezpečovala som sa.

***

Jasper na mňa spýtavo pozrel. "Už je to v pohode," dúfam, dodala som v duchu. Ešte stále sa mi v mysli vynárala chlapcova tvár. Myšlienka na neho mi priniesla do nosa opäť jeho vôňu. Snažila som sa to v sebe udusiť, no také ľahké to nebolo. Nedovolila som si ani na chvíľu odviesť svoju pozornosť. Stále som sa kontrolovala. Veľmi som sa bála, že by som Mikeovi ublížila. Pri odchode z armády som sama sebe prisahala, že už nikdy v živote neochutnám ľudskú krv. Keď sme boli s Mariou mala som jej až až. Veď kvôli tomu sme od nej my traja aj utiekli. Vlastne piati. My s Elizabeth sme len následovali Jaspera, Charlotte a Petera. Neľutujem, práve naopak. Som nesmierne šťastná, že nás so sestrou napadlo ujsť s nimi. Len sa nás trocha dotklo, že Jasper mal v pláne utiecť sám. Aj keď nám neskôr hovoril, že utekal nás nájsť a tak chcel definitívne odísť. Chvíľu tam pochybnosť nad jeho slovami bola, ale sme si všetci traja ako súrodenci. Takže mu obe veríme.
Bola som taká zahĺbená do seba, že som si ani nevšimla konverzáciu medzi Esme a Elizabeth. Rozprávali sa o svojich ľudských životoch. Nechápala som, prečo sa zrazu Eliz zaujíma práve o toto. Začala som ich pozorne počúvať.
"Zomrelo mi moje dieťa a tak som chcela spáchať samovraždu. Skočila som z útesu, no Carlisle ma zachránil. Edward už s ním vtedy bol."
"A Edward?" snažila sa znieť nenútene, no zdalo sa mi, že je za tým niečo viac. Možno sa jej páči... Nie to nie je možné, veď má rada Thomasa. A Ed má Bellu. Hm, zvláštne.
Medzi tým čo Esme rozprávala obzerala som si Elizabeth. Vyzerala, akoby niečo v jej príbehu hľadala. Vyzera dosť netrpezlivo. Keď Esme skončila, v očiach sa jej mihla nespokojnosť. Esme si nič nevšimla. Pozrela som na Jaspera. Pohľad mi opätoval, čo značilo, že aj on si to všimol.
"Mimochodom, máte nejaké fotky z vašich životov? Alebo niečo také?" spýtala sa a nahodila anjelský výraz. Tak toto je viac ako divné. S pozdvihnutým obočím som sa znovu pozrela na Jaspera. Aj na jeho tvári sa črtalo prekvapenie.
"Ani nie, máme len nejaké dokumenty... Myslím, že len Edward si niečo nechal. Sú tam napísané mená jeho rodičov a tak. Prečo?" aj ona si Eliz zvedavo premeriavala.
"To len tak," zasmiala sa, "Som len zvedavá," žmurkla na mňa. Začínala som mať pocit, že za tým je naozaj niečo viac. Môj názor sa po chvíli potvrdil, keď Esme začala rozprávať ďalej, ale Eliz už bola nesústredená. My s Jasperom sme videli, že dáva pozor len na pól ucha.
"Mimochodom nedáme si zajtra voľno?" spýtala sa zamyslene po tom, ako Esme dorozprávala životné príbehy všetkých v rodine. "Ešte ste tu len tak krátko a už sú z vás záškoláčky. Ajaj," vstúpil do miestnosti Thomas s úškrnom na tvári. Elizabeth sa na neho pobavene usmiala.

 


Komentáře

1 Severuska Severuska | Web | 22. března 2009 v 19:16 | Reagovat

Trošku moc dlouhý na čtení.......sorry, moc se mi do toho nechce.....a nawíc je to ještě slovensky......než bych to přelouskala......

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama