XIII.kapitola - Crazy day

12. dubna 2009 v 0:00 | Lizzie |  Podlehneš strachu a nebo lásce?

XIII.kapitola - Crazy Day

(autor: Andy)



Zostali sme s Lizz opäť samé doma. "Nepôjdeme do mesta?" zaiskrili sestre oči. Úsmev sa mi roztiahol od ucha k uchu a priam som cítila ako aj mne zasvietili oči. "Super nápad," žmurkla som na ňu. Požičali sme si Rosaliin kabriolet, keďže my sme zatiaľ auto nemali a vyrazili sme.


Zastali sme na parkovisku a vystúpili z auta. Kráčali sme smerom k nákupnému centru. Keď sme prešli popri mladých chlapcoch, pohodila som vlasmi a koketne zažmurkala. Každému z nich takmer oči vypadli. Lizzie na mňa civela s otvorenými ústami a nakoniec sme obe vybuchli smiechom. "Takže takto, hej?" smiala sa sestra.


V obchoďáku sme pobehali takmer všetky obchody a poplietli hlavy mnohým zákazníkom i majiteľom obchodov. Proste sme si užívali. Smiech nás neustále sprevádzal a my sme sa konečne cítili uvoľnené a pokojné. Na Mariu sme takmer úplne zabudli.


Zrazu sa pri nás objavili dvaja chalani. "Ahoj. Ja som Tim," pozdravil veselo s oslňujúcim úsmevom. "Ahoj," odpovedala Lizzie s úškrnom. Ten druhý sa predstavil ako Colin. Chvíľu sme len tak kecali, ale zrazu trafili jednou otázkou klinček po hlavičke. "Nie ste smädné? Čo keby sme skočili do nejakého baru?" sebavedome sa usmieval jeden z nich. Obe sme dusili smiech. Či nemáme smäd? Chudáci. Nechápali čomu sa smejeme. "Vlastne aj hej," žmurkla na mňa Lizz. Troška s obavami som sa na ňu pozrela. Samozrejme myslela to len zo žartu, ale istota je guľomet. "Ale bohužiaľ už musíme ísť," dopovedala som, so zadržiavaným smiechom sme im poslali dve vzdušné bozky a vyparili sa. Celé nákupné centrum sa za nami pozeralo. Asi sme sa smiali príliš nahlas. Ale veď aj upír sa môže baviť, že?


"Nie si smädná? Čo takto skočiť do baru?" napodobovala ho celkom verne sestra. "Bar? A podávajú aj koktaily s krvnou skupinou AB?" Aby ste rozumeli, AB je najvzácnejšia krvná skupina. "Ja neviem, tak sa tam poďme spýtať, nie?" nasledoval ďalší výbuch smiechu. Potom sme preliezli ešte zopár obchodov a nakúpili posledné hlúposti.


Vrátili sme sa "domov" celé vysmiate. Už ani neviem čomu sme sa tak smiali, ale nedokázali sme prestať. Vzhľadom k tomu, že sa k nám blížila Maria aj s celou jej armádou, ja som mala problém menom Thomas a Edward, Lizzie problém vlkolak vs. Newton, tak sme sa naozaj bavili.


Sedeli sme na gauči, ja momentálne dole hlavou a práve sme mali hrozný záchvat smiechu, keď sa otvorili dvere a do domu vstúpili všetci Cullenovci. Chvíľu tak zarazene pozerali. S Lizz sme sa na seba pozreli a znova rozosmiali. Keby ste videli tie ich výrazy.... Myslím, že vážne pochybovali o našom duševnom zdraví. "Ehm, Carlisle?" spýtal sa divným tónom Emmett. Keďže sme obe boli zvedavé, čo sa chce spýtať, dusili sme v sebe smiech a so záujmom na neho hľadeli. "Môžu sa upíri… zhúliť?" odpoveďou na to mu bol dvojhlasný výbuch smiechu. Bože môj… "Nie. Povedal by som, že nie Emmett," ešte stále na nás udivene pozeral. "Myslím, že by si mal prehodnotiť svoje vedecké poznatky o upíroch," tento krát sa k nášmu sesterskému duetu pridal aj Emmett. Nemohol sa nesmiať, keď videl nás dve. Naozaj sme museli vyzerať úžasne.


"A zblázniť sa môžu, Carlisle?" spýtala sa skepticky Rose. Zblázniť? Možno! Ďalší výbuch smiechu. Toto nám robia schválne. "Hej, ako tak pozerám... Vyzerá to, že hej," zasmial sa Carlisle. Všimla som si Jasperove cukajúce kútiky. Tiež však vyzeral prekvapene. "Tvoje sestry sa buď opili nejakým alkoholom špeciálnym pre upírov, ktorý mi všetci roky zatajujú," nasadil brácha trochu urazený výraz, "alebo sa zbláznili... Alebo neviem," dopovedal medzi smiechom Emmett. Keby sme mohli plakať, po tvári by nám tiekli potoky sĺz. Ale od smiechu.



***

"Eliz… Nemohla by si?" spýtal sa po chvíli Jasper. Chcel, aby som uvoľnila štít a nechala ho upokojiť nás. "Nie…" zažmurkala som. No jo, skúsila som na neho moje techniky flirtu, ktoré som mala osvedčené mestskými chalanmi. "Nie si smädný? Trochu…" zamumlala sestra so smiechom. Veľmi dobre som vedela, na čo naráža a smiala som sa s ňou. "Hej, čo sa tu deje? Ja sa chcem tiež zasmiať," Emmett zase nahodil urazený výraz. "To… To nerieš." Začali sme sa trochu upokojovať. Aj keď Lizzie kútiky cukali ešte stále. Vlastne aj mne. "Už je to v pohode," vyhlásila som nie veľmi presvedčivo, ale aj tak…

"Eh? Čo to bolo?" spýtal sa Thomas, ktorý prišiel až teraz. Ani som si neuvedomila, že tu nebol. Asi to bude tým smiechom. Keby som bola človek, asi by som sa začervenala. Nakoniec som však veľmi inteligentne odpovedala "Myslím, že to bol smiech. No čo? Vraj predlžuje život. Takže…" s vážnym výrazom som sa pozrela na sestru, "Po dnešku asi budeme nesmrteľné." Toto sme, ale už neustáli. Zase sme sa smiali ako šialení. Tento krát sa však ku nám pridal aj zvyšok rodiny.


Myslím, že tento vývin dňa mi pomohol zblížiť sa s rodinou. Konečne som prinútila svoj inštinkt lovca a predátora rešpektovať moje potreby srdca. Totiž lásku. Dokázala som ho presvedčiť nebyť taký podozrievajúci a opatrný. Od začiatku mi moja jedna časť vravela, že táto upíria rodina je moja jediná a naozajstná rodina vôbec. Lenže... Mariin výcvik sa mi dostal až príliš hlboko pod kožu a ja som ho prestala zvládať. Bola som nepríjemná, chladná... Ale po dnešku si myslím, že už naozaj bude všetko len a len lepšie. Na boj sme sa starostlivo pripravovali, učili sme Cullenovic rodinku nové techniky boju a keď bola búrka, zahrali sme si na odreagovanie baseball.





***



"Edward? Nezahral by si prosím ťa niečo? Už dlho som ťa nepočula hrať," hodila Esme psie oči na Edwarda. Jej "syn" poslušne vstal a podišiel ku klavíru. Najprv skusmo prešiel prstami po celej dlźke klávesnice a až potom začal hrať. Kútikom oka som zahliadla ako Elizabeth stuhla a zbledla. Strnulo vstala odignurujúc prekvapené pohľady a prešla k Edwardovi. Začuli sme ako sa zhlboka nadýchla, privrela oči a sadla si k Edwardovi.... Počkať... Čože?! Zažmurkala som, neveriac vlastným očiam a ušiam. Ona začala hrať! Pridala sa k nemu, Edward sa prispôsobil tiež s vyvalenými očami, ale nechcel prerušiť skladbu. Spolu zahrali klavírny duet. Všetci sme hľadeli s padnutými sánkami.


"A to bolo čo," vydýchol Jasper. "Elizabeth?" ozvala sa Esme. Sestra ani Edward nereagovali. Hypnotizovali sa pohľadmi. "Ehm?" skúsila to Bella. Pravdepodobne už bola nervózna z toho, ako dlho na seba Eliz s Edom hľadia. Prešla k svojmu manželovi a chytila ho za plece. Trhol sebou. Vyzeral akoby sa naozaj zľakol. Ako je to možné, že on, ktorý číta myšlienky nevie o tom, že k nemu prišla jeho manželka?! Jasné, Bells má štít, ale viem o tom, že ho zvykne kvôli Edwardovi vypínať, pretože ho to vraj veľmi znervózňuje. Tak ako aj Elizabethin, ale ona ho nezruší ani keby neviem čo bolo... Aspoň zatiaľ. A ja som jej vďačná. Neviem či by som vedela žiť s vedomím, že mi číta myšlienky. Až som sa pri tom pomyslená striasla. No ale vráťme sa k podozrivej dvojici, ktorej mená sa začína na rovnaké písmeno.


"Dofrasa, kto si?" z Edwardovho hlasu bola počuť zúfalosť a z jej očí sálala tiež.





***



To už fakt nie je možné. Nikto nikdy túto nepočul. Ani Esme som ju nikdy nezahral. Bola to práve mamina obľúbená. Pri pomyslení na bitku a moju upíriu mamu, som proste cítil potrebu zahrať Esme práve túto skladbu.


Takže Elizabeth, nemá spoločné s mojím ľudským životom len meno. Je tam niečo viac... Ale čo? Vraj je upíria myseľ skvelá, no momentálne dosť pochybujem. Elizabeth Carlton. Tá upírka mi niekoho strašne pripomína, no za nič si neviem spomenúť koho. Asi sa zbláznim. Nechceš radšej aby ti Carlisle kúpil v lekárni Ginkoprim? - smial sa Emmett. On si z toho ešte robí srandu. Ja sa na to môžem....
 


Komentáře

1 Nicky Nicky | Web | 13. dubna 2009 v 7:52 | Reagovat

Aooojmoje drahé SB.Veľmi sa ti ospravedlňujem za to, že som tu dlho nebola :( ako sa máš?

2 Viviana Mori Viviana Mori | Web | 13. dubna 2009 v 9:49 | Reagovat

Brzo si tě přeščtu odshora dolu :-) Děkuju za pěkný přání, potěšilo to..... Tobě taky, ať to přežiješ a krásný poslední den volna... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama