XV. kapitola - Don Juan a Quileutské legendy

13. dubna 2009 v 20:30 | Lizzie |  Podlehneš strachu a nebo lásce?
P.S. od Andy: V španielčine sa J číta ako CH :D Takže nie Juan ale Chuan ok? xD

XV. kapitola - Don Juan a Quileutské legendy

(Autor: Andy)



Zvonček zazvonil. Očakávaná návšteva dorazila. Snáď sa Carlisleova teória potvrdí, ale on je lekár, takže dúfam, že má pravdu. Podozrievavo som si premeriavala mladého vlkolaka, ktorý sa tváril vykoľajene. Vďaka Jasperovej schopnosti sa však rýchlo uvoľnil. Aj tak je však zvláštne, že bol skôr vykoľajený z toho prečo sme ho zavolali a nie z toho, že je v dome plnom upírov. Nevyzeral, že by sa mal zmeniť na svoju vlčiu podobu. Naozaj zaujímavý vlkolak. A k tomu je ešte aj taký mladý a aj oveľa starší majú obrovský problém udržať sa pred upírom nie to ešte pred takou početnou skupinou ako sme my. Edward mu vysvetlil kde nájde Lizz a odišiel do obývačky. Ja som ho však pozorovala dovtedy pokiaľ mi nezmizol z dohľadu. Chvíľu som tam ešte tak postávala a nakoniec som sa vybrala za rodinou sídliacou v obývačke. V telke bežal nejaký program o autách a Rose s Emmettom boli doslova nalepení na obrazovke. Jasper s Edwardom ho síce tiež sledovali, ale nie až s takým zápalom ako tí dvaja. Za ten čas čo sme sa pripojili ku Cullenovcom som si všimla, že Rosaliiným koníčkom sú práve autá. Na svoj vylepšený červený kabriolet nedá dopustiť. "Čo je to za auto?" spýtala som sa aby reč nestála. Ale pravdupovediac sa mi to auto fakt páčilo. "Aston Martin V12 Vanquish. Je super že?" obrátila sa na mňa Rose so zvedavým pohľadom či náhodou nenájde rovnakého nadšenca áut ako je ona sama. Bohužiaľ, musela som ju sklamať. V autách sa vôbec nevyznám. "Aj keď v autách som totálny laik, toto mi celkom padlo do oka," usmiala som sa. Všimla som si, že Alice sa zablysli oči a významne sa pozrela na Carlislea. Ach jaj, čo zase vymyslela?
"Kedy sa vlastne vráti Nessie?" ozvala sa Esme. "15. februára," odpovedal vzorný otecko. Renesmee je so spolužiačkou na výmennom pobyte v Španielsku. Hm, možno tam zbalí nejakého šarmantného Don Juana. Len neviem čo by potom robil Jake...

***

"Čo tu robíš?" Nedávalo mi to zmysel. Prečo by vlkolak prišiel dobrovoľne do hniezda upírov? "Len tak, pokecať," zazubil sa na mňa. "Prečo?" ešte stále som nechápala. "Doma som sa medzi tými starými psami nudil," žmurkol na mňa. Keby Jacob vedel, že Seth ho nazval starým psom.. No neviem neviem. "Vidíš, hneď lepšie vyzeráš, keď sa usmievaš," jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Moja tvár zase ochladla, "Ale-" "Žiadne ale, ja sa budem pýtať a ty odpovedaj," "OK," porazenecky som prevrátila očami. "Nič o tebe neviem... A videl som ťa len tých pár sekúnd vtedy v lese..." povedal sklamane. "Čo chceš vedieť?" spýtala som sa asi trochu ostro ako tak pozorujem jeho výraz. "Ľudský život?" skúsil. "Nepamätám si ho." "Tak... Ten upírsky?" Zamrvila som sa a chvíľu mlčala. Ako mám začať?
"Po troch dňoch neskutočnej bolesti sa mi začalo vyjasňovať. Lenže to, čo po nej prišlo ma vystrašilo. Nič. Absolútne nič. Nevedela som kto som, kde som a ako som sa sem dostala. V ten moment som si pomyslela, že je to snáď horšie ako ten neľútostný oheň. V hlave mi nepríjemne hučalo, ako som nútila svoj mozog rozpamätať sa. Nakoniec som to vzdala. Keď som otvorila oči, prvé čo som počula bolo podráždené "No konečne!" od jednej z troch upírok, ktoré sa nado mnou skláňali. Neskôr som sa dozvedela, že to bola Nettie. "Vitaj novorodená. Stala si sa upírkou a patríš do našej armády," prehovorila ku mne očarujúca blondína, Lucy. Nebola som schopná slova. Naďalej som ich nemo pozorovala až jednu z nich, Mariu, napadlo či si vôbec niečo pamätám. Rýchlo zistili, že neviem absolútne nič. Maria mi prezradila, že sa volám Lizzie Brown a poslala ma von zo stanu za upírom menom Jasper, ktorý vraj práve vysvetľuje pravidlá a všetko okolo toho, ďalšej novorodenej a zhodou okolností tiež bez pamäte. Pri Jasperovi som sa cítila zvláštne uvoľnená. Až keď sme sa viac všetci traja zblížili, prezradil nám, že má dar... Schopnosť ovplyvňovať ľudí. Vysvetlil nám aj ďalšie tajnosti, ktoré by sme normálne nemali vedieť. Bohužiaľ nám jedným len potvrdil fámy v tábore. Tri sestry ničia všetkých novorodených, ktorí majú viac ako jeden rok. Bolo to kvôli tomu, že ročný upír už nemá takú silu a rýchlosť ako mal pri "narodení". My traja sme neznášali, keď sme museli ísť loviť. Brali sme to ako povinnosť, ale bolo nám z toho zle. Nakoniec sme urobili radikálne rozhodnutie. Peter a Charlotta nám navrhli nový spôsob života a my sme bez váhania prijali. Neskôr sme však utiekli aj od nich. Jasper ešte stále nebol spokojný. Niečo, alebo niekoho hľadal aj keď sám nevedel koho. Po pár dňoch sme to zistili. Vošli sme do jednej kaviarne a tam nás čakalo jedno prekvapenie. Upírka. V tom momente Jasper pochopil, čo mu celý život chýbalo. Ona. Alice mala víziu. Najprv videla Jaspera a potom Cullenovcov loviacich zvieratá. Sama bola vegetariánka. Nikdy neochutnala ľudskú krv. Okamžite sme sa za nimi vybrali. No a teraz sme tu. Keďže sme si s Eliz boli vždy ako sestry, rozhodli sme sa, že ich budeme aj hrať. Zvyšok by si už mal poznať," ukončila som svoj príbeh. Poriadne som ho skrátila, ale tak úplne všetky detaily vedieť nemusí. "Tie armády vytvárali, kvôli..." "Keď chceli dobyť nové územia, na ktorom bola vysoká hustota obyvateľstva," dokončila som za neho. Po celý ten čas som hľadela do steny. Teraz som sa mu však pozrela do tváre. Bola som zvedavá ako sa tvári. Bol trochu poblednutý, ale inak v pohode. "Povedala si, že sa voláš Lizzie Brown?" spýtal sa.
"Áno, prečo?"
"Len tak. Používaš priezvisko Carltonová... To priezvisko je Elizine?" Prikývla som, "Keď sme sa pridali ku Cullenovcom a mali sme začať chodiť do školy, navrhla som jej, aby sme používali jej priezvisko a ona súhlasila," pokrčila som ramenami.
"Povedz teraz niečo ty o sebe," pousmiala som sa. "Môj príbeh nie je zďaleka taký vzrušujúci a zaujímavý ako ten tvoj," zasmial sa. "Úplne nudný život tínedžera, ktorý zrazu príde na to, že je vlkolakom a všetky Quileutské legendy sú pravdivé," žmurkol na mňa neprestávajúc sa usmievať.


 


Komentáře

1 Werush Werush | Web | 13. dubna 2009 v 20:37 | Reagovat

dpc,,neser ma Andy,,, jooj,,to bolo tak super,,som sa začítala a zrazu len pozerám a je koniec,,superná kapitola,,, aa krásne napísaná,,,:) ale tak,,,jooj,,, Lenka?? ... bude skoro pokračovanie? .. dúfam, že áno,,, budem vás presviedčať... ale fakt,,,toto,,, dpc,, ja nevydržím no,,, zas tak ukončené,,som zvedavá čo bdue ďalej :)

2 M.inusK.a M.inusK.a | Web | 13. dubna 2009 v 20:57 | Reagovat

Psala jsem o posedlé puberťačce, ale to jsem nedopsala ... teď píšu , dojemný psycho ..... 15ti letá holka má rakovinu a ví že umře..
P.S. Andy to má hezký !-)

3 M.inusK.a M.inusK.a | Web | 13. dubna 2009 v 21:31 | Reagovat

asi nepošlu... mám zatím jenom pár stránek a navíc v nedigitální podobě :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama