19. kapitola - Si vis pacem, para bellum

17. července 2009 v 22:45 | Lizz |  Podlehneš strachu a nebo lásce?

19. kapitola - Si vis pacem, para bellum

(Autor: Andy)



Ako ja ju nenávidím. Odporná Maria. Prečo musí všetko skaziť, teraz keď začínam byť šťastná? Prečo sa vždy všetko musí rútiť ako domček z karát? Mám chuť všetkým tresnúť. Na všetko sa vykašľať. Nikdy som však neušla z boja a ani neujdem. Neopustím tých, ktorých milujem.
Moje rýchlo meniace sa pocity som skrývala pod maskou, tak ako aj Jazz a Lizzie. "Bez boja to asi nepôjde čo?" zúfalo sa spýtala Esme. "Si vis pacem, para bellum." Vidno, že sme dlhý čas žili spolu. Povedali sme to naraz. Všetci traja. Šokovane na nás rodinka pozrela. Prekvapene sme si aj my vymenili pohľady a uškrnuli sa. "Ak chceš mier, buď pripravený na boj," preložil im Jasper. "Vy ste sa ako povinne učili latinčinu či čo?!" spýtala sa Rose mierne podráždene. Prikývli sme. "Začnite listovať slovníkmi, aby ste aj niečo rozumeli pri výmene názorov s Mariou," zazubila sa Lizzie.
Chvíľu sme mlčky stáli a mne začalo byť blbo. Moju myseľ stále napádali úvahy s tragickým koncom. Asi som pri Mariiných lekciách nedávala veľmi pozor. Takto sa správny novorodený v armáde nesmel správať. Ale strach ma začal ovládať. Zamilovala som si túto rodinku viac, ako som si uvedomovala či pripúšťala. Začalo mi byť chladnejšie ako zvyčajne. To strach zvieral moje srdce ľadovou rukou. Prečo som bola taká hlúpa? Prečo som podozrievala túto rodinu? Samozrejme. Strach. Ten stojí za všetkým.
Mám na to právo. Boli časy, keď som si myslela... Keď som na svet pozerala ružovými okuliarmi. Ale ako vždy, tieto časy sa stratili v minulosti. Prišiel tvrdý úder, ktorý so mnou toto spravil. Tento príbeh však teraz zostane v hĺbke srdca zamknutý na dva zámky.
Ľadový strach začal nahrádzať horúci hnev. Hnev na tri sestry, ktoré môžu za toto napätie. Všetkého mám už tak akurát dosť.
Začala som mať dojem malého priestoru. Klaustrofóbia, ale vo vašom vlastnom tele. Strach, bolesť, zúfalstvo, hnev, láska... Všetko na jednej kope.
"To je zvláštne," ozvala sa zamyslene Alice. "Buď vidím dvojmo," zamračila sa, "alebo... Thomas? Nemáš náhodou dvojča?" Keď už sme pri Thomasovi. Ešte stále som sa nejak nevyjadrila k tomu darčeku. Totiž bola som neistá. Niečo mi akoby chýbalo... Bránilo? Ja neviem. Proste bola som nerozhodná. Áno, som divná...
"Ďalšia spitá?" zazubil sa Emmett na Alice. Všimla som si ako sa Thomas zháčil, "Jason... On- On žije?"
"V rámci možností," usmiala sa Alice, "Je upírom. Objaví sa tu za..." v momente bola pri dverách, "tri.. dva... jeden... " so širokým úsmevom otvorila dvere. "V pohode, poď ďalej Jason."
Po chvíli, kedy zrejme nečakaný návštevník váhal, vošla dnu takmer presná kópia Thomasa. Šokovane sme vydýchli. "Thomas?!" prekvapene zvolal. Vzápätí sa bratsky objali so šťastným úsmevom. "S mamou sme si mysleli... Nevedeli sme čo sa s tebou stalo. Bola nešťastná. Chýbal si... A potom, keď som ju musel opustiť aj ja..." utrápene sa pousmialo Thomasove dvojča. "Čo sa stalo po mojom zmiznutí?" okamžite reagoval Thomas.
"Mama sa psychicky zrútila. Vieš, že ty si bol jej obľúbenejší," odignoroval Thomasov zamračený pohľad a prv než stihol odporovať pokračoval, "Postupne sa však začala dávať dokopy. Teda, ostatní si to mysleli. Bolo to len povrchne. Tvárila sa tak, no strata nášho otca a následne aj teba bolo na ňu priveľa. Keď ma presviedčala, že mi nesvedčí sedieť pri nej doma na zadku," zazubil sa, "odišiel som s kamarátmi na poľovačku. Napadol nás upír a následne premenil. Dôvodom bolo založenie si armády novorodených. No skôr než nás stihol niečo naučiť a premeniť ďalších upírov, vtedy sme boli asi desiati, zaútočila na nás iná skupina upírov a takmer všetkých nás povraždila. Niektorým sa podarilo ujsť, ja som bol medzi nimi. Túlal som sa po svete a teraz som náhodne narazil na vás. Vieš ako som už aj za ľudského života neznášal samotu. Dúfal som, že sa k vám snáď budem môcť pripojiť. Ani nevieš aký som rád, že ťa znova vidím," usmieval sa. V očiach mu hrali iskričky nádeje a šťastia. A ja som zistila, čo mi u Thomasa chýbalo. V tom istom momente som si uvedomila, že dúhovky sú čierne olemované červenou. Lovil ľudí. Ale čo sa dalo čakať? "Nestojme vo dverách," pousmial sa Carlisle a naznačil mu, nech ide do obývačky. "Ako sa vlastne voláš?" spýtal sa hneď po tom. "Jason Robert Davis," mierne sa uklonil. Carlisle predstavil nás ostatných a ja som si nemohla pomôcť a sklopila som pohľad, keď sa na mňa Jason pozrel. Vysvetlil mu, že sa živíme zvieracou krvou. Zaujalo ho to. "A čo sa vlastne stalo s tebou?" spýtal sa Jason svojho brata. "Moje celé meno je Thomas Jonathan Davis. Žili sme v Anglicku, v Londýne," uviedol svoje celé meno aj mesto, v ktorom žil, keďže si uvedomil, že napriek tomu ako sme tu dlho, nerozpovedal svoj príbeh každému. "Keď sme s Jasonom mali sedemnásť, otec zomrel na zápal pľúc. Bolo to začiatkom roka. V septembri ma po zábave v mierne podnapitom stave zviedla jedna upírka menom Natalia. Premenila ma na upíra, lebo túžila po partnerovi. Po nejakom čase som znenávidel ju aj môj spôsob... Existencie. Rozišli sme sa a ja som sa pokúšal prísť na to, ako žiť inak. V tom čase sme boli v Kanade. Išiel som smerom na juh a náhodou som natrafil na loviacich upírov. Videl som ako lovia zvieratá. Fascinovalo ma to. A keďže Edward počul moje myšlienky, spolu s rodinou ma obkľúčili. Po rýchlom vysvetľovaní ma prijali medzi seba," dokončil v skratke svoj príbeh.
Vzápätí Carlisle poslal Jasona s Emmettom, Thomasom, Jasperom a Edwardom na lov. "Poslal by som ťa len s Thomasom, keďže verím, že si máte toho ešte čo povedať, ale vidím, že tvoje posledné jedlo boli ľudia a nemôžem si dovoliť riskovať," ospravedlňujúco sa usmial. "Samozrejme," odvetil Jason s úsmevom. Prečo som mala pocit, že svojím príchodom rozjasnil tento deň? Bolo to jeho úsmevom, ktorý som už dlhšiu dobu nevidela? Pravdou je, že z neho naozaj vyžarovala nejaká pozitívna energia.
Carlisle prestúpil z nohy na nohu. "Choď za nimi," usmiala sa Esme a letmo ho pobozkala. Carlisle na ňu vďačne pozrel a už ho nebolo.
"A teraz mi vysvetlite, ktorý z nich je v mojej vízii," mračila sa Alice. "Nepýtajte sa. Tajné," zaškerila sa, keď som už-už otvárala ústa s otázkou na jazyku - V akej?.
<![CDATA[//><!]]>

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama